Filozofická gymnastika s deťmi v predškolskom veku.
7.4.2021 18:29Dieťa prirodzene kladie otázky a očakáva, ale aj hľadá na ne odpovede. Túto skutočnosť treba využiť a nedávať dieťaťu hotové odpovede, ale viesť ho, aby na ne prichádzalo samo s pomocou iných. Detské otázky sú aj také, ktoré si kladie filozofia. Dieťa zaujíma, čo je dobré/zlé a čo znamená byť dobrým/zlým, kto je najlepší kamarát, a to sú otázky etické. V detskej zvedavosti majú miesto aj otázky estetické. Dieťa chce vedieť, čo je pekné, čo škaredé. Kladie aj metafyzické otázky, keď zisťuje, či je jeho bábika človekom, kam ide starý otec, keď zomrie, čo je čas a pod. Už v detskom veku sa dieťa stretáva s problematikou spravodlivosti, čestnosti, férovosti, pravidlami, a to je oblasť politickej (spoločenskej) filozofie. Deti kladú aj otázky smerujúce k príčine a vytvoreniu záverov, čo sú problémy, ktorými a zaoberá logika. Ak sa dieťa spýta, či existujú nejaké veci, ktoré nikto nepozná, alebo aký je obsah slov, orientuje sa v oblasti epistemológie.
Deti treba usmerňovať nielen v hľadaní odpovedí, ale aj v kladení otázok, v ich správnej formulácii.
Typickou a často opakovanou otázkou v druhom roku je Čo je to? a pokračuje aj u trojročného dieťaťa, keď pribúdajú otázky a (čo urobiť) potom, ako (to urobiť) a opakovaná otázka prečo.
Od štyroch rokov deti zaujíma odpoveď na otázku ako veci fungujú, od piatich rokov sú zvedavé, kto spôsobuje, že... a ako to dokáže; či to bude večne tak a pod. Samotné kladenie otázok ešte nie je filozofovanie, ale učiť deti pýtať sa hľadať na odpovede na otázky, viesť ich v oblasti kritického a tvorivého myslenia a učiť ich riešiť problémy znamená učiť ich myslieť filozoficky. V cieľavedomom rozvoji filozofického myslenia sa postupuje v krokoch a systematicky, prihliada sa na nerozlučiteľný vzťah medzi rečou a myslením. V procese prehlbovania filozofického myslenia sa zvyšuje úroveň formulácie otázok aj odpovedí, podporuje sa samostatnosť myslenia.
Pre rozvoj osobnosti dieťaťa je dôležité, aby sa samostatné myslenie nerozvíjalo osamote, ale v skupine, aby deti uvažovali spoločne. Nejde o slovný súboj. Deti si pod vedením pedagóga, ktorý zastáva úlohu facilitátora, navzájom pomáhajú vo formulácii tvrdení, kladení otázok, hľadaní odpovedí. Spoločne sa učia usudzovať. Nejde ani o spoločné nájdenie jedinej odpovede. Deti sa učia počúvať sa navzájom, rešpektovať sa, premýšľať o slovách druhého aj o vlastných výpovediach. Vedie to nielen k rozvoju samostatného, ale aj sociálneho myslenia a k formovaniu etického správania. Keď deti hľadajú spoločne odpovede na otázky, ktoré si kladú, alebo keď dostávajú za úlohu riešiť zaujímavé úlohy rozvíjajúce ich kritické a tvorivé myslenie a keď navyše vedia, že sa učia byť filozofmi, pracujú so zanietením a s radosťou, navzájom si pomáhajú a usmerňujú sa v uvažovaní a pýtaní. V rozvoji detských kognitívnych schopností pomáhajú filozofické cvičenia, ktoré často predchádzajú filozofickým diskusiám alebo spoločnému riešeniu problému. Potreba praktizovať filozofické cvičenia vychádza z predpokladu, že existuje istá analógia medzi rozvojom myslenia a rozvojom tela. Aj myslenie treba trénovať tak, ako sa trénuje telo. Keď človek zanedbáva rozvoj svalov, hrozí ich ochabnutie. Ak človek nerozvíja svoje myslenie, bude odkázaný na myslenie druhých. Filozofická rozcvička je nástrojom na prehlbovanie filozofického myslenia. Nie je len prípravou na edukačné aktivity spojené s rozvojom myslenia, ale aj na rozhovory a riešenie problémov, s ktorými sa deti stretnú v živote, a preto je potrebné zvoliť také cvičenia, ktoré nie sú samoúčelné. Cvičenia vychádzajú z teoretických poznatkov aj zo skúseností detí, môžu sa stať východiskom pre kladenie alebo zameranie otázok v diskusiách, ktoré nasledujú po cvičeniach.
Filozofické cvičenia sú z každej oblasti filozofie – logiky, epistemológie, etiky, estetiky a metafyziky, ale sú to aj cvičenia na rozvoj afektívneho, aktívneho, normatívneho či empatického myslenia. Epistemologické cvičenia sú zamerané na otázky odkiaľ vieme, že... podľa čoho poznáme, že... Metafyzické otázky a cvičenia si všímajú napríklad to, aký je rozdiel medzi človekom, zvieraťom, rastlinou, Bohom... K rozvoju logického myslenia patrí preformulovanie otázky alebo odpovede, porovnanie s inou odpoveďou a pod. a rozvoj logiky sa rozvíja aj skúmaním z rôznych uhlov pohľadu. Deti sa učia meniť perspektívu videnia vecí. Cvičenia na rozvoj afektívneho myslenia sú zamerané na formulácie obsahujúce vyjadrenie citu, emócie, intuície a pod., aktívne (angažované) myslenie je zamerané na spoluprácu v usudzovaní, teda hľadajú sa myšlienky, ktorými by sa podporilo myslenie druhého alebo ktorými sa podporí spoločné uvažovanie celej skupiny. Normatívne myslenie je zamerané na hodnotenie správneho a nesprávneho, žiaduceho, nežiaduceho a pri praktizovaní empatického myslenia sa jednotlivci snažia porozumieť pocitom alebo predstavám druhého.
Autor Gabriela Šarníková
Online - Gymnastika mozgových závitov detí a pedagógov.
- lektorka PhDr. Gabriela Šarníková, PhD.
- 13. máj 2021 v čase 17:00 - 19:00 hod.
- https://www.inspiracia.live/ponuka/424/gymnastika-mozgovych-zavitov-deti-aj-pedagogov-online
Prvotné myšlienkou bolo vytvoriť široko použiteľné karty, ktoré zachytávajú časté situácie a stavy, v ktorých sa my ľudia nachádzame a ktoré ako odborníci často počúvame na terapeutických sedeniach. Príkladom môže byť "točím sa v kruhu". Niektoré témy sa ľahšie otvárajú, keď dostaneme nápovedu vo forme obrázka. Súčasne bolo cieľom, aby boli obrázky odľahčené a so štipkou humoru, aby sa vďaka nim ľahšie nadväzoval kontakt s deťmi i dospelými.Karty ŽIVOT JE ŽIVOT pomôžu Vám a Vašim klientom k reflexi
