Nechajte ma hnevať sa...,alebo hnev ako pomocník v osobnostnom raste dieťaťa.
2.8.2021 13:12Hnev býva často nepochopenou a, najmä, neželanou emóciou. Býva označovaná ako „zlá“. Ale emócie nie sú „zlé“ ani „dobré“, sú neutrálne. Zlý alebo dobrý je náš postoj k nim. Keďže je detský hnev neraz vnímaný v očiach rodičov a pedagógov ako „zlý“, býva i dieťa takto vnímané a, bohužiaľ, i „nálepkované“ ako zlé.
To, čo s dieťaťom urobí „nálepkovanie“ z dlhodobého hľadiska nazývame Golem efekt, čiže negatívna predpoveď, kedy negatívne očakávania zo strany dospelých vedú k negatívnemu výsledku, správaniu, prejavom dieťaťa.
Ako prevenciu pred týmto „nálepkovaním“ sa radšej zamerajme na hnev ako na signál, ktorým nám chce dať dieťa, ktoré nemá dostatok skúseností s vlastnými emóciami, najavo, že sa v jeho vnútri deje niečo, s čím si ono samo nevie poradiť.
Hnev je vo svojej podstate sekundárna emócia, to znamená, že odzrkadľuje inú emóciu, prežívanie dieťaťa. My, ako rodičia alebo pedagógovia musíme „rozostrieť“ pomyselný záves hnevu a ukázať dieťaťu prečo sa hnevá, možno je unavené, hladné, sklamané? Pretože len vtedy, ak dieťaťu pomôžem odhaliť emóciu, ktorá spustila u neho hnev, môžem ho naučiť s ňou i ďalej pracovať, čiže ju pomenovať, prijať a spracovať.
Ak chceme porozumieť detskému hnevu, musíme si uvedomiť, že
- hnev je normálna zdravá ľudská emócia
- malé deti potrebujú pomoc pri zvládaní tejto náročnej emócie
- základy emocionálnej regulácie a odolnosti sa budujú v ranom detstve
- hnev u detí nie je nič, čoho by sme sa mali obávať alebo s čím by sme mali manipulovať – potláčať, ignorovať
- hnev je dôsledkom iného „spúšťača“ alebo je odvodený z inej emócie
Pri pomáhaní deťom s tým, aby pocity hnevu zvládali, si musíme byť vedomí súvislostí, s ktorými tieto pocity moli vzniknúť. U detí mohlo dôjsť k:
OHROZENIU SEBAÚCTY - zdravá miera sebaúcty umožňuje dieťaťu prežiť život bez toho, aby malo pocit neustáleho navážania sa do jeho osoby. Keď je sebaúcta nízka, je aj prah hnevu nízky a rozhnevanú reakciu dieťaťa môže spustiť drobný konflikt alebo neúmyselná poznámka, preto je podpora zdravého sebavedomia pri zvládaní hnevu tým najdôležitejším.
STRESU - menšia miera pozitívneho stresu je normálna a pomáha deťom cítiť motiváciu alebo niečo dokázať, čiže ich ako keby krátkodobo „nakopne“. Ak je však stres nadmerný alebo dlhodobý i pri relatívne nízkej intenzite, u detí dochádza k hromadeniu stresových hormónov a tým pádom i pocity hnevu sú vyprodukované oveľa jednoduchšie. Ale čo je veľmi zaujímavé, i dlhodobá nedostatočná stimulácia, ktorej v praxi hovoríme NUDA😊 môže byť v mozgu zaznamená ako stres. Zatiaľ čo my, dospelí, sme schopní niečo robiť, aby sme nudu rozptýlili, malé deti majú menej možností a môžu sa preto uchyľovať k hnevu alebo súrodeneckým šarvátkam.
NEISTOTE – deti, ktoré nemohli z rôznych príčin naviazať blízky citový vzťah k dospelému človeku alebo zažili len prísny a trestajúci vzťah, majú v dospelosti často problém so samoreguláciou vlastného prežívania emócií a s agresívnym správaním.
FRUSTRÁCII – frustrácia je nevyhnutnou súčasťou vývojových prekážok, ktoré musí dieťa v danom veku zdolať. Väčšina detí sa časom a vekom naučí znášať určitú mieru frustrácie, ale keď sú takéto pocity časté alebo dieťa nie je dostatočne emocionálne odolné, potom je pravdepodobným následkom hnev zameraný proti sebe samému alebo proti druhým.
SMÚTKU – hlboký smútok ide často ruka v ruke s depresiou u mladistvých a komplexným prejavom týchto dvoch emócií sú nevysvetliteľné záchvaty hnevu.
Pre vybudovanie zdravého spôsobu zvládania hnevu v detstve existuje niekoľko kľúčových faktorov, tzv. základných stavebných prvkov, ktoré dieťaťu pomáhajú nahnevané pocity úspešne zvládnuť:
- sebauvedomovanie - schopnosť dieťaťa uvedomovať si svoje vynárajúce sa pocity a myšlienky
- jazyková schopnosť dokázať pomenovať emóciu, ktorú prežíva
- schopnosť úspešne komunikovať (verbálne alebo inými komunikačnými technikami) čo chce a čo potrebuje
- sebaovládanie – čiže jeho viera, že dokáže do určitej miery ovládať svoje pocity a to, akým spôsobom ich vyjadruje
- empatia - schopnosť vidieť veci z pohľadu druhého
- účinná zručnosť aktívneho počúvania – čiže schopnosť skutočne počuť, čo hovoria druhí a vedieť sa nad tým i zamyslieť a porozumieť tomu
- schopnosť zamyslieť sa nad svojím správaním a nad následkami svojho správania
- riešenie problémov, spolupráca
- schopnosť sa sám zabaviť a ukľudniť
Aj keď sa tieto zručnosti všeobecne rozvíjajú spoločne s vývojom a dozrievaním dieťaťa, rozvíjajú sa aj vďaka podpore a v závislosti od citlivej výchovy rodičov a učiteľov.
Ale čo vtedy, ak je už dieťa rozhnevané?
Vtedy je dôležité poskytnúť mu „emocionálnu prvú pomoc“:
- vy sami ostaňte kľudní
- buďte na fyzickej úrovni dieťaťa
- buďte empatickí
- uznajte úzkosť, ktorú dieťa cíti
- dajte mu verbálne i neverbálne najavo, že ho chcete vypočuť
- pridajte fyzický kontakt, objatie
- skúste si „sadnúť“ na jeho stoličku a pozrite si celý problém z jeho uhla pohľadu, dospelí častokrát bagatelizujú starosti detí, a preto nie sú schopní porozumieť ani z toho vyplývajúcej frustrácii a hnevu
- pre niektoré deti je „barličkou“ pri záchvate hnevu i humor.
Ak však chcem s detským hnevom pracovať, čiže pomôcť dieťaťu, aby porozumelo vlastným emóciám, ktoré samo nedokáže spracovať, musím sa zamyslieť i nad sebou, či už z pozície rodiča alebo pedagóga. Proces sebareflexie nám pomôže zistiť, či podpora, ktorú dieťaťu ponúkame je včasná a účinná. V kontexte zvládania hnevu si potrebujeme uvedomiť svoje vlastné pocity a potreby a to, akým spôsobom to, čo robíme alebo hovoríme, má vplyv na naše deti.
Čo sa týka našej rodičovskej alebo pedagogickej sebareflexie, môžeme si klásť napríklad tieto otázky:
- čo mi robí na detskom hneve starosti?
- ako dokáže detský hnev ovplyvniť to, čo cítim a ako sa správam?
- čo spúšťa môj vlastný hnev?
- aké stupne hnevu si u seba uvedomujem?
- ako vyjadrujem ja svoj hnev?
- aké sú moje súčasné techniky pre zvládanie hnevu? Sú úspešné?
- aké sú moje silné stránky z hľadiska zvládanie hnevu? Aké oblasti by som mohol ďalej rozvíjať?
V praxi existuje mnoho techník a nástrojov, ako pracovať s detským hnevom, ale najdôležitejším prvkom pri jeho zvládaní je empatia, preto je veľmi dôležité už od najútlejšieho veku rozvíjať a budovať u detí emocionálnou odolnosť a inteligenciu, ktorých súčasťou je práve empatia, vyjadrená takto slovami psychológa: „...je to schopnosť vstúpiť do súkromného sveta vnímania iného človeka a byť v ňom celkom ako doma, čiže dokázať citlivo vnímať každý okamih jeho vnútorného prežívania...“
Spracovala: Bc. Michaela Šišková
Funkčná didaktická pomôcka zameraná na efektívne poznávanie ročných období a mesiacov v roku u detí raného, predškolského veku a začínajúcich čitateľov, vrátane detí s tzv. špeciálno - pedagogickými potrebami.Didaktické zdôvodnenie:Deti sa s poznávaním ročných období stretávajú pravidelne od raného veku aj v školskom prostredí, či už materskej škole alebo základnej škole. Napriek tomu je dokázané, že deti sa to skôr naučia mechanicky, na úrovni pamäťového učenia (tzn. vedia vymenovať ročné obdobi